Martin Mráz

Spoločnosť Monsanto je najväčším producentom GMO potravín na svete. Až 70 % pestovateľskej plochy v USA sa využíva na pestovanie GMO plodín. Najväčšiu plochu zaberá obilie, kukurica sója, ale aj repka, bavlna, rajčiny a iná zelenina. V EÚ sa síce tiež GMO pestujú, ale nie v takom množstve ako v USA, Indii, Kanade alebo v Austrálii. Najčastejšie sú plodiny upravované na odolnosť voči herbicidom Roundup a Basta (ktoré tak isto pochádzajú z produkcie firmy Monsanto), ale aj voči rôznym druhom hmyzu. V samotnej podstate to neznie vôbec zle. Človek si povie, že to je technický zázrak, ktorý si naši predkovia ani nevedeli predstaviť. Na jednej strane to znamená väčšiu odolnosť voči škodcom a tým pádom väčšiu úrodu, ale na strane druhej ide o neprirodzený zásah do prírody, ktorý môže mať fatálne následky na náš ekosystém. Existuje veľa vedeckých štúdií, ktoré hovoria, že geneticky modifikované potraviny sú bezpečné a pre ľudský organizmus neškodné. Zväčša sú tieto štúdie platené práve firmou Monsanto. Takže sa ťažko dozvieme, na koľko percent sú tieto výskumy objektívne.


 Nato, aby sa mohli v USA GMO plodiny pestovať a predávať, či už na priemyselné využitie alebo na konzumáciu (ľuďmi alebo dobytkom), musí vydať povolenie FDA (Úrad pre kontrolu potravín a liečiv). A tu narážame na ďalší problém. Veľké množstvo úradníkov z FDA sú bývalými zamestnancami Monsanta alebo iných petrochemických či farmaceutických firiem. Na strane druhej sa objavuje veľké množstvo nezávislých vedeckých štúdii, ktoré hovoria o škodlivosti tohto druhu potravín. Väčšina týchto štúdií zostane nepovšimnutá. Dokonca v niektorých prípadoch sú vedci, ktorý túto štúdiu robili, zdiskreditovaní a prídu o prácu. Istý britský vedec kŕmil myši dva roky geneticky modifikovanou kukuricou. Na konci testu poukázal na fakt, že tieto myši sú náchylné na rakovinu a trpia nadrozmernými nádormi. Potom, ako toto zistenie publikoval, prišiel o prácu. Neskôr sa ukázalo, že jeho výskum bol financovaný firmou Monsanto.


V poslednom čase sa však po celom svete začalo otvorene hovoriť o tejto téme a ľudia sa začínajú čoraz viac zaujímať o to, čo jedia. Momentálne je jediným štátom sveta, v ktorom sa môžu priamo konzumovať GMO plodiny, je USA. V EÚ nie sú GMO plodiny určené na priamu konzumáciu, ale aj tu existujú výnimky. Napríklad kukuričný škrob obsiahnutý v potravinách, môže pochádzať z geneticky modifikovanej kukurice. V takýchto prípadoch je výrobca povinný tento fakt uviesť na etikete. Za posledné 2-3 roky je zo strany občanov vyvíjaný čoraz väčší tlak na Európsky parlament ohľadom GMO potravín a ich bezpečnosti. Preto tento rok Európsky parlament zakázal pestovať niektoré druhy geneticky modifikovanej kukurice na území EÚ. Niektoré štáty bojujú proti GMO plodinám a zakazujú ich úplne pestovanie na svojom území. Niekde sú dokonca ešte radikálnejší a polia, kde sa tento typ plodín pestuje, vypaľujú (napríklad Maďarsko).


Pri pestovaní GMO plodín nastáva ďalší problém a to konkrétne finančný. Tým, že firma Monsanto vlastní patent na geneticky modifikované plodiny, zakazuje poľnohospodárom, ktorý sa rozhodli pestovať tieto plodiny, aby si odkladali semená takýcho rastlín. V dôsledku toho si farmári musia každý rok kupovať nové semená, čo je pre nich samozrejme finančne náročnejšie. Ak náhodou kontrola zistí, že si poľnohospodár odložil semená geneticky upravených rastlín, tak ho firma automaticky žaluje a vo väčšine prípadov musí dotyčný farmár zaplatiť pokutu, ktorá pre neho býva zväčša likvidačná. Vyskytli sa už aj prípady, kedy bolo semeno GMO plodiny zaviate na susedné pole a farmár musel pred súdom dokazovať, že táto rastlina nebola vysadená úmyselne. Je len na každom z nás, ako sa postavíme k týmto plodinám. Či budeme konzumovať ovocie a zeleninu zo skúmavky alebo ostaneme radšej verní prírode. Martin Mráz Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita Sv. Cyrila a Metóda v Trnave