Martin Mráz

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pred odchodom hádžem do fontány mincu

Po prvých dvoch kritickejších blogoch davam jeden odľahčujúci. Ide o cestopisnú reportáž, alebo ako by povedal náš profesor pokus o reportáž :)
Vezieme sa eskalátorom z útrob chladného metra, keď zrazu zacítim teplo letného dňa. Očakávam, že ma ožiari horúce stredomorské slnko,ale rázom som vyvedený z omylu. Vychádzame v tieni, ktorý vrhá majestátna stavba, ktorú túžim od nepamäti vidieť na vlastné oči. Tá stavba, ktorá má za sebou bohatú, ale aj temnú históriu, v ktorej sa na vrchole slávy zabávalo desaťtisíce divákov, ale v nej prišlo o život aj nespočetné množstvo ludí aj zvierat. Bola a aj stále je dominantou Ríma.


Flaviovský amfiteáter, alebo známejšia pod názvom Koloseum. Síce sa už na ňom podpísal zub času a aj ľudská činnosť, ale tie dve tretiny čo z neho zostali, stále vzbudzujú rešpekt. S výstavbou Kolosea sa začalo v roku 72, na príkaz cisára Vespasiana a dokončené bolo v roku 80, za vlády cisára Tita. Odohrávali sa v ňom gladiatorké zápasy, v ktorých väčšinou bojovali otroci, ale našli sa aj dobrovolníci ktorí si chceli slušne a rýchlo zarobiť. Ďalej sa v Koloseu konali zápasy gladiatorov proti divokej zveri, námorné bitky, ale aj rekonštrukcie významných bitiek. Od 15. storočia Koloseum slúžilo ako kameňolom.


Popri tom, ako prechádzame celou stavbou dostávame historický výklad a pomaličky prechádzame k dalšej pamiatke, ktorá sa nachádza hneď vedla a tou je Konštantinov víťazný oblúk. Okolo Kolosea a aj oblúku pobehuje nespočetné množstvo pouličných predavačov a dokonca za 5 eur sa môžme vyfotografovať s centurionskou helmou na hlave v obklopení rímskych legionárov. O pár metrov ďalej sa nachádza vchod do daľšieho historického komplexu, tak zamierime k nemu. Vchádzame dnu, pred nami sa nachádza chodník obkolesený olivovníkmi, a ako pomaličky vychádzame po chodníku hore kopcom, tak sa pred nami začína rozprestierať Forum Romanum. Ide o námestie ktoré je obklopené ruinami rímskych administratívnych budov. Celý komplex je vybudovaný medzi dvoma kopcami Palatín a Kapitol. Ako prechádzame cez toto námestie, zrazu nás sprievodkyňa zavedie ku kamennej stavbičke a hovorí nám, aby sme sa pozreli do vnútra. Lenže vo vnútri nič nevidíme, iba starú kamennú podlahu a niekoľko vencov. Pýtame sa jej čo to je za miesto, a ona nám hovorí: „Na tomto mieste bol 15. marca roku 44 p.n.l. zabitý Gaius Iulius Caesar“. Urobíme si pár fotografií a pokračujeme ďalej.


Ako tak pokračujeme ďalej, tak prechádzame okolo budovy Rímskeho senátu, ktorá je ďalšou dominantou mesta Rím. Okolo senátu visia vlajky s nápisom SPQR, ktoré sa v jemnom vetre vlnia. Nápis SPQR znamená Senatus Populusque Romanus, čo v preklade znamená Senát a Ľud Rímsky. Pomaly sa začína chýliť k večeru, tak sa vraciame k autobusu, ktorým ideme asi hodinu, až sme dorazili k nášmu hotelu. Nanešťastie tu okrem nás bývaju aj nemeckí študenti, ktorí nás vítajú nevraživými pohľadmi. My ich ignorujeme a ideme sa ubytovať. Po tom, ako sme sa navečerali a ubytovali sa, pomaly sa chystáme že si už ideme ľahnúť lebo sme unavení z cesty a z celodenného chodenia po pamiatkach. S kamarátom si ideme dať ešte jednu cigaretku na balkón, keď tu zrazu počujeme veľký buchot a krik. Vykloníme sa z balkóna aby sme videli čo sa deje pod nami. Práve v tom momente z prvého poschodia cez okno vyskočil jeden z tých „kamarátskych“ nemcov a rozbehne sa za mačkou. Lenže tá je na rozdiel od neho triezva a šikovne sa mu schová. Sklamaný nemec si chvílu zanadáva a vyskočí späť do okna. S kamarátom ešte chvílku neveriacky pozeráme dolu lebo sme zostali v šoku z toho, čoho sme boli práve svedkami. Nakoniec sme sa zhodli, že je na čase ísť spať.


Ráno sa od učiteľky dozvedáme že do centra pôjdeme metrom, lebo všetky cesty su upchaté a autobusom by to trvalo večnosť. Tak sa pešo presúvame na stanicu metra, ktorá je od hotela vzdialená asi 500 metrov. Cesta metrom netrvá ani pol hodiny a znovu sme v centre neskutočne krásnej historickej metropoly. Zatiaľ čo sa pomaličky presúvame na Piazza di Trevi, sprievodkyňa nás informuje, že dnes budú naším cielom kostoly a baziliky. Ani sme sa nenazdali a už sa nachádzame pred slávnou Fontánou di Trevi. Fontánu postavil Niccoló Salvi v polovici 18. storočia podľa návrhov Berniniho. Je zvykom že návštevníci hádžu do fontány mince aby sa na toto krásne miesto vrátili. A ani my neporušujeme tradíciu, tak každý z nás hádže do fontány mincu. Zvláštnou zaujímavosťou je, že v tejto fontáne je prísny zákaz kúpania sa pod hrozbou mastnej pokuty.


Poobede už máme za sebou prehliadku nespočetného množstva kostolov. Niektoré boli zaujímavé viac, niektoré menej. Ako sa tak presúvame k Bazilike Santa Maria Maggiore, čiže Bazilika Panny Márie Snežnej, tak počujeme veľký hluk a piskot. Keď prichádzame na jednu z hlavných ulíc, cestu nám zatarasí velká masa ľudí. Sprievodkyňa nám vysvetluje že ide o protest vládnych zamestnancov proti škrtaniu výplat. Asi po 20 minútach prešiel celý protest a my sme pokračovali k bazilike, ktorá sa nachádzala hneď na druhej strane cesty. Ide o jednu zo štyroch významných pápežských bazilík v Ríme. Baziliku nechal vo štvrtom storočí postaviť pápež Liberius. Legenda hovorí že táto bazilika dostala svoje pomenovanie na základe toho, že počas jednej, velmi zasneženej zimy sa na tomto mieste zjavila Panna Mária a na mieste kde stála sa objavil pôdorys tejto baziliky. Nasleduje prehliadka baziliky kde je možnosť sa vyspovedať aj v slovenčine. Ako deň plynie tak pribúda aj množstvo kostolov ktoré navštevujeme. Nakoniec prichádza večer, cesta späť na hotel, kde nás po náročnom dni čaká vysnená posteľ.


Je ráno, nový deň a nás čakajú ďalšie pamiatky na ktoré sa už tešíme. Keď vychádzame z hotela dozvedáme sa, že dnes máme na programe návštevu Vatikánu. Všetci sa tešíme a tak sa znovu pešo presúvame na stanicu metra. Dnes nám cesta trvala o čosi dlhšie, ale stále rýchlejšie ako autobusom. Z metra vychádzame na hranici Vatikánu. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sa jedná o Vatikán, lebo všade vôkol nás sa pohybuje nespočetné množstvo turistov a aj príslušníkov švajčiarskej gardy. Ako sa tak presúvame na Svätopeterske námestie, tak sa zrazu na služiaka vrhá postaršia pani, ktorá ho začala bozkávať po tvári a popritom kričala „Sarà mio marito!“. Všetci neveriacky len pozeráme a nechápeme čo sa deje. Asi po minúte žena beží preč a vrhá sa do náručia ďalšiemu turistovi a s rovnakými výkrikmi. Hneď nato nám sprviedovkyňa vysvetluje, že sa jedná o miestnu osobu, ktorá to nemá v hlave úplne v poriadku a toto robí každému chlapovi ktorí je nablízku. Tá jej veta znamená: „Ty budeš môj manžel“. Po tomto malom romantickom zážitku sa už presuvame na Svätopeterské námestie a pred samotný Chrám Svätého Petra. Najpv si ideme pozdrieť samotný chrám a potom nasleduje prehliadka vatikánskych múzeí, následne dostávame niekoľko hodinový volný program. O šiestej hodine večer nás vyháňaju z muzeí lebo už zatvárajú. Je to veľká škoda, nestihli sme prezrieť všetko, čo sme chceli. Dôvod bol prostý, viedla nás spolužiačka a ako vždy ženský zmysel pre orientáciu raz a navždy zlyhal. Večera v reštaurácii, cesta na hotel, unavení, ale zato s príjemným pocitom odchádzame spať.


Nasledujuci deň je náš posledný a preto máme celodenný rozchod v centre. Deň trávime behaním po obchodoch, pamiatkach a ešte raz sa ideme pozrieť do Vatikánu. Večer sa stretáme na Piazza di Spagna, čiže Španielske Námestie, ktoré je známe vďaka 135 schodom vedúcim ku kostolu Trinitá dei Monti, v slovenčine Španielske schody. Posledný krát sa presúvame naspäť do hotela, kde sa balíme a pripravujeme na zajtrajší odchod späť na Slovensko. Pred nástupom do autobusu hádžem do fontány mincu.

blog | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014